Ján

61 rokov, amputácia pod kolenom, stupeň aktivity 2

Protagonista nášho webu a brožúry „Amputácia… A čo teraz?“ rozpráva svoj príbeh. Jeho fotografie môžete vidieť na najrôznejších miestach nášho webu.

Pri rekonštrukcii chalupy sa podo mnou zlomil rebrík a ja som si spôsobil trieštivú zlomeninu pätnej kosti. Operácia bola dosť zložitá, liečil som sa asi pol roka. Päta sa síce trochu vyliečila, ale posunulo sa mi členkové uloženie, mal som problémy s chôdzou a značné bolesti.

Po roku mi ponúkli reoperáciu, ale bolo to zložité a operácia sa nepodarila. Po niekoľkých hospitalizáciách sa mi v nohe porušili aj nervy. Nakoniec jediné riešenie, aby ma zbavili bolestí, bolo radikálne – amputácia pod kolenom.

Keď mi pán primár odrezal nohu a ja som sa prebudil zo spánku, tak som v tej chvíli cítil, že mi niečo chýba. Chýbala mi bolesť. Bolesť, s ktorou som išiel na tú amputáciu. Potom mi urobili protézu, starali sa o mňa, začal som chodiť a som na tom o 75 percent lepšie, než keď som mal končatinu celú. Na rôzne práce a činnosti som sebestačný a som bez bolestí.

Teraz som na čiastočnom invalidnom dôchodku, robím však doma bežné práce – rúbanie dreva, prikladanie do kotla, údržbu záhradky a práce okolo domu a podobne. Len na prácu v zemi si musím kľaknúť na kolená. Inak športujem, jazdím na lyžiach a na bežkách úplne bez problémov, jazdím na bicykli, robím nákupy, chodím na prechádzky. Len nemôžem na rebrík, pretože s protézou sa mi na ňom zle stojí.

Tiež trávievam čas s vnúčikom – chodievam s ním na prechádzky, strážim ho, hráme sa vonku, chodíme do bazéna plávať a vyšantiť sa, do zoo, na prechádzky. Mám aj štyroch psov – husky, chodievam s nimi na závody, v zime na saniach, v lete s bicyklom alebo kolobežkou. Chodievame aj na výstavy.

Čo ma teda prekvapilo, a nielen mňa, že bez problémov riadim auto. Naučil som sa zošľapovať spojku protézou a môžem ísť na Moravu a späť, bez akéhokoľvek odpočinku a bez akejkoľvek úpravy na riadení.